Inštrukcie pre chorých

 

Chorí od  9.1.2023  budú ošetrení podľa poradia príchodu-v čase ordinačných hodín pre chorých./vyhradzujeme si právo ošetriť akútnych prednostne/.

Od 10.1.2023  sme uvoľnili služby e-časenky pre objednanie.

 https://www.ecasenka.sk/ordinacia/spiculumsro-mudrrenatajagerova-lekar

Nebudú funkčné služby krátka sprava a dotazniky .

Zostáva možnosť pisať sms /0911010112/ len pre objednanie na očkovanie,prevencie a odbery. 

 

S OKAMŽITOU PLATNOSŤOU ZRUŠENIE SMS KOMUNIKÁCIE

  o zdravotnom stave detí!!!!!!

Ak nemáte istotu či nás máte kontaktovať 

viete sa zorientovať podľa stránky

https://pediatridetom.sk

 

 

 

Citujem štandartne postupy uverejnene na stranke Ministerstva Zdravotnictva SR:


Horúčka (zvýšenie telesnej teploty) predstavuje jeden z najčastejších príznakov v pediatrickej praxi, pričom jej

príčiny môžu byť tak infekčné ako aj neinfekčné. Ide o komplexnú odpoveď organizmu zo skupiny adaptačných mechanizmov, pričom zvýšenie telesnej teploty má viaceré dôležité fyziologické úlohy v organizme: vedie k aktivácii buniek imunitného systému, stimuluje pohyblivosť leukocytov a ich uvoľňovanie z kostnej drene,

zlepšuje tvorbu protilátok, spomaľuje rasť a delenie mikroorganizmov a má aj nepriame antimikróbne účinky (prostredníctvom zníženia koncentrácie niektorých mikroelementov). Telesná teplota podlieha diurnálnym zmenám, pričom najnižšia je ráno okolo 6:00 hod a najvyššia obvykle poobede medzi 16:00 – 18:00 hod. Zvýšená telesná teplota nad 38,5°C (a najmä nad 40°C) však pôsobí pri dlhšom trvaní nepriaznivo na detský organizmus, predstavuje zvýšenú záťaž pre kardiovaskulárny systém. V tomto prípade je potrebné terapeuticky dosiahnuť zníženie telesnej teploty dieťaťa.

Rozlišujeme niekoľko zón telesnej teploty:

-  Normotermia: 36-37°C

-  Subfebrílie: 37-38°C

-  Horúčka: 38-41°C

-  Hyperpyrexie: >41°C

Z hľadiska hodnotenia horúčky v detskom veku je však potrebné podotknúť, že malé deti (mladšie ako 2 roky) môžu mať teplotu telesného jadra vyššiu ako dospelí, pričom tá môže byť fyziologicky až okolo 37,8°C. Horné limity pre normálnu teplotu telesného jadra sú 38 °C pre novorodencov, 38,1 °C pre 1-mesačné deti a 38,2 °C pred 2-mesačné deti. Konsenzus špecialistov odporúča ako dolný limit pre horúčku hodnotu 38,0 °C meranú rektálne.

Kľúčovým aspektom manažmentu horúčky v detskom veku je spôsob jej meranie a jeho presnosť. V súčasnosti existuje niekoľko dostupných možnosti merania telesnej teploty, pričom medzi jednotlivými vekovými kategóriami môžu byť isté rozdiely. Základným spôsobom merania u najmenších detí (do 2. roku života) je rektálne meranie, hoci v prípade novorodencov sa ako skríning pre isté riziko perforácie konečníka odporúča meranie axilárne (napr. odporúčanie Americkej akadémie pediatrov). U detí predškolského veku možno použiť meranie rektálne, tympanálne (aurikulárne) ako aj axilárne. Udetí starších ako 5 rokov pribúda k tympanálnemu a axilárnemu meraniu meranie orálne, hoci má viaceré obmedzenia ako aj riziko ovplyvnenia viacerými faktormi. Bezkontaktné meranie teploty (napr. na čele) sa vo všeobecnosti vzhľadom na viaceré problémy tejto metódy (nízka reproducibilita, slabá korelácia s teplotou jadra a pod.) neodporúča, ev. možno ho použiť len ako orientačné meranie napr. počas spánku dieťaťa.

Prevencia 

Keďže krátkodobé zvýšenie telesnej teploty má mnohé dôležité obranné funkcie, k jej znižovaniu (fyzikálne, farmakologicky) pristupujeme pri prekročení istej hranice (obvykle 38,5-39 °C), prípadne ak trvá viac ako 2-3 dni ev. sa riadime individuálne podľa konkrétneho pacienta. Popri znižovaní telesnej teploty je nevyhnutné pátrať po jej príčine, čo následne modifikuje terapeutickú príčinnú stratégiu. Preventívne podávanie antipyretík pri niektorých stavoch asociovaných s možným zvýšením telesnej teploty, ako napr. očkovanie sa vo všeobecnosti neodporúča. V prípade anamnézy opakovane prekonaných febrilných kŕčov je pri zvýšení telesnej teplote odporúčané aj profylaktické podávanie benzodiazepínov.

Vo vzťahu k veku dieťaťa možno rozlišovať niekoľko vekových kategórií s rozličným postupom pri manažmente horúčky:

-  Novorodenec – 0 – 28. deň: v tomto období je vysoké riziko závažných baktériových infekcií, a to jednak z dôvodu vlastnej imunitnej nezrelosti, zníženej schopnosti lokalizácie a ohraničenia infekcie ako aj z hľadiska patogénov matky (E. coli, Streptokoky skupiny B) či iných typických patogénov (listéria, Herpes simplex vírus). Novorodenec navyše nemusí mať výrazné telesné príznak ani pri závažnej infekcii a celkový vzhľad môže byť klamný. Za hranicu horúčky považujeme 38°C. V tejto vekovej kategórii je potrebný kompletný skríning na možnú sepsu ukaždého dieťaťa shorúčkou – krvný obraz a diferenciálny leukogram, hemokultúra, vyšetrenie moču a lumbálna punkcia. V prípade respiračných príznakov RTG hrudníka, pri hnačke kultivačné vyšetrenie stolice, pri prítomnosti rizikových faktorov skríning na možnú herpetickú infekciu (HSV). Do manažmentu horúčky v tejto vekovej kategórii patrí rutinná empirická aplikácia infektív (ampicilín a cefotaxím, prípadne acyklovir).

-  Dieťa medzi 29. a 60. dňom života: pretrváva riziko závažných baktériových infekcií, hoci je menšie vporovnaní spredchádzajúcim obdobím (menšie riziko perinatálnej infekcie, listériových ako aj herpetických infekcií). Za hranicu horúčky považujeme 38 °C. Medzi kritériá nízkej rizikovosti pre závažné baktériové infekcie patrí celkovo dobrý fyzikálny vzhľad, absencia závažného predchorobia, chýbanie fokálnej baktériovej infekcie, celkový počet leukocytov 5-15.109/l a negatívny močový nález. Medzi úvodné vyšetrenia patrí krvný obraz a diferenciálny leukogram, hemokultúra a vyšetrenia moču. Na zváženie je realizácia lumbálnej punkcie. Ak sú výsledky negatívne, možné je pokračovať bez antibiotík. Ak sa rozhodneme pre antibiotickú liečbu, je potrebné pred tým zrealizovať lumbálnu punkciu. V prípade, že dieťa nespĺňa kritériá nízkorizikovosti, je potrebné zrealizovať lumbálnu punkciu a následne podať antibiotiká (cefotaxím). Typickým ochorením v tejto vekovej kategórii je bronchiolitída, laryngitída, stomatitídy či varicela. Zbaktériových infekcií sa možno stretnúť s pneumóniou prípadne uropoetickými infekciami.

-  Dieťa medzi 2. a 6. mesiacom: príčiny horúčky sú obvykle nezávažné, pričom imunitný systém ďalej dozrieva a nastupuje aktívne budovanie imunity očkovaním. V tejto vekovej kategórii je zvýšené riziko inváznych pneumokokových, hemofilových či meningokokových infekcií. Fyzikálny nález je spoľahlivejšie. Za hranicu horúčky považujeme 39°C. Aj v tejto vekovej kategórii je v úvodnom paneli vyšetrení krvný obraz adiferenciálny leukogram, hemokultúra, vyšetrenie moču (mikroskopické a kultivačné) a stanovenie zápalových markerov (CRP). Najčastejšou príčinou závažných baktériových infekcií sú infekcie uropoetického traktu.

-  Dieťa medzi 6. a 24. mesiacom: V tejto vekovej kategórii je veľmi nápomocné fyzikálne vyšetrenie, pričom u pred tým zdravého dieťaťa, s relatívne dobrým vzhľadom, s kompletným očkovaním a pri známej príčine horúčky nie je v zásade potrebné realizovať laboratórne vyšetrenia. V prípade nekompletného očkovania (prípadne nejasného vakcinačného statusu), pri nejasnej príčine horúčky a pri teplote nad 39 °C je indikované realizovať laboratórne vyšetrenie. Najčastejšou príčinou závažnej baktériovej infekcie je v tejto vekovej kategórii pyelonefritída.

 

 

 

09

01 2023